Pravidlá volejbalu – rozmery ihriska, výška siete, bodovanie, základné hry

Sylwia Stwora-Petela 24.04.2024

Koľko setov sa hrá vo volejbale? Ako sa počítajú body? Aké sú rozmery volejbalového ihriska a výška siete? Na akých pozíciách hrajú hráči? To sú len niektoré z otázok, ktoré si môže položiť fanúšik aj začínajúci hráč, keď ide o pravidlá volejbalu. Volejbal je jedným z najpopulárnejších a najdynamickejších športov na svete a od svojho vzniku v roku 1895 prešiel pomerne veľkými zmenami. Prečítajte si všeobecné pravidlá volejbalu a základné hry, aby ste vedeli, o čom tento kolektívny šport je.

Rozmery volejbalového ihriska a výška siete boli celosvetovo štandardizované Medzinárodná volejbalová federácia (FIVB – Fédération Internationale de Volleyball). Kryté volejbalové ihrisko je obdĺžnik, ktorý má 18 m dlhý a 9 m široký. Hracia plocha je ohraničená dvoma koncovými čiarami a dvoma postrannými čiarami, pričom v strede je namaľovaná stredová čiara, ktorá rozdeľuje ihrisko na dve rovnaké časti s rozmermi 9×9 m. Nad touto čiarou je zavesená sieť, ktorá je v prípade seniorských zápasov vo výške:

  • 2,43 m pre mužov,
  •  2,24 m pre ženy.

Pri hrách mládeže je sieť zavesená vo výške:

  • 2,35 m pre mladých,
  • 2,15 m pre mladé ženy.

Na oboch stranách siete sú upevnené tykadlá s červenými a bielymi pruhmi, ktoré sú dlhé 180 cm. Vymedzujú priestor, cez ktorý môže lopta prejsť na súperovu stranu. Ak sa lopta alebo hráč počas akcie dotkne tykadiel alebo ak lopta letí do strany mimo tykadiel, rozhodca zapíska chybu a bod a právo hrať sa priznáva súperovmu družstvu.

Okrem toho je na oboch stranách ihriska trojmetrová čiara (inak známa ako útočná čiara), ktorá rozdeľuje hraciu plochu na útočnú a obrannú. Je presne 3 m od bránky. Všetky čiary sú široké 5 cm a musia mať farbu kontrastujúcu s podlahou (napr. biela, červená, čierna, biela, červená, biela, červená, biela, červená, biela, červená, červená).

Halová volejbalová lopta má veľkosť 5, obvod 65-67 cm a hmotnosť 260-280 g. Vnútorný tlak sa pohybuje medzi 0,30 a 0,325 kg/cm2 (4,26-4,61 PSI). Volejbalová lopta sa vyrába z prírodnej alebo syntetickej kože, jednofarebná alebo viacfarebná, a má vnútornú rúrku vyrobenú napríklad z gumy. V oficiálnych národných a medzinárodných súťažiach sa používajú lopty, ktoré spĺňajú normy FIVB.

Vo volejbale proti sebe súťažia dve družstvá po šiestich hráčoch. Hra spočíva v odrážaní lopty väčšinou rukami (povolené sú aj odrazy ktoroukoľvek časťou tela) takým spôsobom, aby po maximálne troch odrazoch: príjem – rozohrávka – útok (alebo štyroch, ak sa lopta napadnutá súperom dotkne bloku brániaceho družstva) vykonaných jedným družstvom lopta preletela cez sieť a dotkla sa podlahy na strane súpera. Na víťazstvo v zápase musí družstvo zvíťaziť v troch setoch, z toho v jednom sete musí získať 25 bodov (alebo mať dvojbodový náskok, napr. 26:24, 28:26 atď.). V prípade nerozhodného stavu 2:2 na sety sa hrá tzv. tie-break, v ktorom sa hrá do 15 bodov alebo do dvojbodového náskoku (napr. 16:14, 17:15, 19:17). Pred začiatkom zápasu sa vylosujú strany ihriska a právo hrať (žrebovania sa zúčastňujú kapitáni oboch družstiev a hlavný rozhodca).

Bodovanie

Bod vo volejbale sa dá získať mnohými spôsobmi:

  • tým, že ju prepichne na súperovu stranu tak, aby ju nebolo možné odraziť alebo preraziť;
  • chyba súpera v hre – napr. servis v aute alebo do siete, prekročenie času na hru (8 s), prekročenie koncovej čiary počas hry, servis vykonaný hráčom inak ako v základnom nastavení a rotácia (posun o jednu pozíciu v smere hodinových ručičiek);
  • ako dôsledok chyby súpera, napr. dvojnásobný odskok, dotyk siete, dotyk antény, prekročenie trojmetrovej čiary počas útoku obrancu, štyri odskoky;
  • forhend alebo servisné eso (servis, ktorý zabráni súperovi dotknúť sa loptičky);
  • blok;
  • v dôsledku trestu uloženého súperovmu tímu napr. za nešportové správanie, zdržiavanie hry.

Zloženie tímu a pozície

Volejbalový tím tvoria hráči hrajúci na týchto pozíciách:

  • rozohrávač – riadi hru tímu tým, že hrá loptu určitým spôsobom;
  • útočník – jeho hlavnou úlohou je získavať body pre tím efektívnymi útokmi z pravej strany (z prvej alebo druhej formácie);
  • osvojiteľ – má hlavne prijímať rozohrávku súpera a brániť loptu po jeho akciách. Na ihrisku hrajú súčasne dvaja prijímači;
  • stred – je zodpovedný predovšetkým za blokovanie akcií súperovho tímu.

Od roku 1998 sa na ihrisku objavujú aj libero, t. j. hráč, ktorý najčastejšie zastupuje stredného útočníka. Libero je oblečený v drese inej farby ako zvyšok tímu a jeho úlohou je hrať v obrane. Libero nemôže hrať, útočiť ani blokovať loptu. Od roku 2011 môže mať družstvo dvoch liberov, ktorí sa striedajú v hre podľa dohody s trénerom.

Priamo na ihrisku je 6 hráčov a zvyšok tímu (v závislosti od triedy súťaže môže mať tím 12 alebo 14 hráčov) je v tzv. štvorici náhradníkov. Kapitánom tímu je hráč určený trénerom, ktorý ako jediný môže napr. viesť diskusiu s rozhodcami v prípade sporov.

Zóny a rotácia

Volejbalové ihrisko je rozdelené do šiestich zón, pričom v každej z nich môže byť len jeden hráč:

  • Zóna 1, t. j. pravá obrana, sa nachádza na pravej strane za trojmetrovou čiarou;
  • 2. zóna, t. j. pravý útok – nachádza sa na pravej strane v blízkosti mriežky;
  • Zóna 3, t. j. stred prvého riadku;
  • Zóna 4 alebo ľavý útok – nachádza sa vpredu na ľavej strane siete;
  • Zóna 5 alebo ľavá obrana – je to priestor naľavo za trojmetrovou čiarou;
  • Zóna 6 alebo stred druhého riadku.

Východiskové postavenie hráčov pred začiatkom každého setu oznámi rozhodcom tréner príslušného družstva. Na začiatku setu sú v prvej línii (pri sieti) 3 hráči, v závislosti od taktiky to môžu byť nahrávač, stredový hráč a útočník alebo nahrávač, stredový hráč a nahrávač. V druhej línii sú tiež 3 hráči (zóny 1, 5 a 6). Po získaní bodu a práva hrať nasleduje tzv. rotácia, To znamená, že hráči sa posunú o jednu pozíciu v smere hodinových ručičiek. Počas hry musia hráči (okrem podávajúceho hráča za zadnou čiarou) stáť na mieste podľa rotácie a zmena na správnu pozíciu (útok, obrana, stred, hra) nastane, keď podávaná lopta preletí cez sieť. Ak sa nedodrží správne poradie hry alebo ak hráči nezastanú svoje miesta podľa pravidiel, rozhodca zapíska.. chyba nastavenia, čo vedie k strate bodu a práva na službu.

Čas a zmeny v sietnici

Vo volejbale má tréner právo na 2 prestávky. Musí ich vyhlásiť vhodným zvukovým signálom (pomocou na to určeného zariadenia) alebo signálom rukou pred začiatkom hry a keď lopta nie je v hre. Time-out alebo technická prestávka vo volejbale trvá 30 sekúnd a 3 minúty medzi setmi, pokiaľ nie je v pravidlách zápasu stanovená iná prestávka (napr. medzi 2. a 3. setom môže byť 10 minútová prestávka). Počas prestávky sa môžu náhradní hráči rozcvičovať vo voľnej zóne svojej časti ihriska.

Počas zápasu môže tréner vykonať zmeny hráčov – v každom sete je povolených 6 zmien. Striedanie musí byť včas oznámené rozhodcovi ručným alebo zvukovým signálom. Striedanie sa uskutočňuje v tzv. zóne striedania (priestor mimo ihriska na úrovni útočného poľa) a hráč, ktorý vstúpi na ihrisko, zaujme miesto striedaného hráča (ten ide do štvorca náhradníkov alebo na lavičku náhradníkov). Okrem výmeny hráčov dochádza vo volejbale po každom sete k výmene strán ihriska, zatiaľ čo v tajbrejku sa výmena polovíc ihriska uskutočňuje, keď jedno z družstiev získa 8. bod.

Volejbal ponúka širokú škálu hier, ktoré vám umožňujú efektívne získavať body, ale aj uplatňovať špecifické taktiky a získavať výhodu nad súperom. Medzi základné typy hier a odbití vo volejbale patria: predklon, útok a blok.

Prehrávanie

Inak známa ako servis alebo podanie, je to hra, ktorá uvádza loptičku do hry. Hrá sa buď spoza koncovej čiary na mieste, t. j. v stoji na kurte, alebo z výskoku (po vhodení loptičky sa hráč dostane k loptičke a udrie ju vo vzduchu). Rozlišujeme špičková hra (zasiahnutie hodenej loptičky v jej najvyššom bode), float (inak brazílsky, je plochá, nízka hra, ktorá sa ťažko preberá) alebo skratka (Hráč čaká na pokyn rozhodcu a potom má 8 s na odohranie lopty.) Hráč čaká na signál rozhodcu a potom má 8 s na rozohranie. Prekročenie tohto časového limitu má za následok stratu bodu, rovnako ako prekročenie alebo stúpnutie na koncovú čiaru počas hry.

Blok

Nastavujú ho hráči vpredu, keď sa k lopte dostanú súperi. Blok spočíva vo výskoku a postavení rúk nad sieť tak, aby útočiaci hráč súperovho družstva nemohol preniknúť s loptou na druhú stranu. Blokom môže byť jeden (vytvorené jedným hráčom), dvojnásobok alebo trojitý. Okrem bodový blok, t. j. prináša priamy bod, máme tiež tzv. blok, čo je pasívny blok, ktorý vám umožňuje začať protiútok, a taktický blok – nastaviť pre konkrétneho hráča alebo hru (napr. blokovanie jednoduchého).

Útok

Útok je akýkoľvek úder jednou rukou z prvej alebo druhej čiary, ktorý vedie k bodu alebo sťažuje súperovmu tímu vedenie akcie. Najčastejšie formy útoku vo volejbale sú:

  • krátky – útok stredného blokára priamo na rozohrávača;
  • posunutá krátka – stredný útok z mierne posunutej lopty;
  • dvojitý skrat – stredový hráč riadi útok, zatiaľ čo loptu odpaluje iný hráč;
  • druhá línia útoku – „pipe“ je strela hráča zo zóny 6 spoza trojmetrovej čiary;
  • prikývnuť – inak je kývnutie krátka, ľahká hra z prvej alebo druhej formácie tesne za bránkou;
  • plas  – ľahký úder lopty do voľného priestoru na súperovom ihrisku;
  • blokové čalúnenie – taktický útok s cieľom odkloniť loptu od bloku tak, aby sa dostala mimo ihriska.

Venujete sa volejbalu amatérsky alebo profesionálne, začínate s týmto kolektívnym športom alebo by ste radi zobrali svoje dieťa na jeho prvý volejbalový tréning? Získajte volejbalové oblečenie a vyberte si potrebné vybavenie a príslušenstvo z Sportano.sk. V našom športovom online obchode nájdete dresy, šortky, kryté volejbalové ihriská , ako aj chrániče kolien, ponožky a volejbalové návleky od uznávaných značiek, ako sú: ASICS, Mizuno, Nike alebo Joma.

Odporúčané produkty