Obsah:
Kopy sú jedným z kľúčových elementov futbalu – sú dôležitou súčasťou stratégie a dynamiky hry. Bez ohľadu na to, či ide o pokutový kop, voľný kop, rohový kop či vhadzovanie, každá z týchto stálych súčastí hry predstavuje skvelú gólovú príležitosť alebo šancu získať v zápase prevahu. Svoj význam má precíznosť prevedenia akcie, taktika tímu a schopnosť rýchlo reagovať na dynamickú situáciu na ihrisku. Bližšie rozoberáme rôzne typy futbalových kopov.
Pokutový kop populárne nazývaný aj „jedenástkou“ je typom priameho voľného kopu, ktorý nariadený vtedy, keď brániaci tím poruší pravidlá vo vlastnom pokutovom území. Môže to byť nepredpisové zadržanie protivníka, faul alebo dotyk lopty rukou. Pokutový kop je jednou z najlepších príležitostí pre strelenie gólu v priebehu
futbalového zápasu.Kedy ešte budeme mať do činenia s pokutovými kopmi? Sú poslednou formou rozhodovania o výsledku zápasu v pohárovom zápase, keď po riadnom 90-minútovom hracom čase a predĺžení (2×15 minút) dôjde k remíze a je potrebné určiť víťaza. V tejto situácii sa uskutoční séria pokutových kopov – každé mužstvo má 5 striel na bránku, ktorú bráni brankár súperovho mužstva. Pokutové kopy v tomto prípade striedajú určení hráči príslušného tímu. Víťazom sa stáva tím, ktorý má gólovú prevahu (napr. v rozstrele to bude 3:2, 4:3, 5:4).
Po rozhodnutí rozhodcu nariadiť pokutový kop a určiť vykonávateľa „jedenástky“ sa lopta umiestni do vzdialenosti 11 metrov od bránky na tzv. pokutové územie. V pokutovom území sa môže nachádzať len brankár a hráč vykonávajúci pokutový kop. Ostatní hráči musia byť rozostavení mimo pokutového územia, ale v rámci ihriska. Do akcie sa môžu zapojiť až vtedy, keď strelec strelu zakončil.
Počas pokutového kopu musí brankár stáť medzi bránkovými žrďami a musí byť aspoň jednou nohou na bránkovej čiare. Futbalista vykonávajúci „11“ môže loptu kopnúť iba dopredu. Ak nedá priamo gól, môže sa lopty opäť dotknúť až po tom, ako sa lopta dostane do kontaktu s iným hráčom (napr. bola bránená a odkopnutá brankárom).
Nedodržanie pravidiel pokutového kopu (napr. strelu na bránku vykoná iný hráč ako hráč určený na „11“, prihratie lopty dozadu) má za následok nepriamy voľný kop pre súpera.
Voľný kop vo futbale je situácia, keď má mužstvo možnosť vhadzovať z určitého miesta na ihrisku po tom, čo sa súper dopustil priestupku. Existujú dva druhy voľných kopov: priamy a nepriamy.
Priamy voľný kop je jednou zo stálych súčastí hry, ktorá umožňuje hráčovi, ktorý ho vykonáva, skórovať priamo (bez toho, aby sa lopty dotkol iný hráč). Udeľuje sa za:
Nepriamy voľný kop je druh kopu vo futbale, ktorý vyžaduje, aby sa
lopty pred pokusom o gól dotkol iný hráč. Udeľuje sa za také previnenia, ako napr.:Tím, ktorý vykonáva nepriamy voľný kop, sa často snaží využiť tento moment na rýchle rozohranie lopty a vytvorenie gólovej situácie. Na prekvapenie súpera sa používajú napríklad krátke prihrávky alebo prihrávky do pokutového územia. Brániace sa mužstvo sa na druhej strane snaží postaviť múr (podľa pravidiel nesmie byť múr bližšie ako 9,15 m od lopty), aby zablokovalo prípadnú strelu alebo prihrávku. Nepriamy voľný kop síce neponúka priamu šancu na strelenie gólu, ale môže viesť k mnohým nebezpečným situáciám na ihrisku.
Počas voľného kopu sa lopta umiestni na miesto, kde došlo k previneniu. Lopta musí byť v čase vykonávania kopu v pokoji. Ak hráči súperovho družstva nedodržia dostatočný odstup pred vykonaním kopu, rozhodca ich môže potrestať žltou kartou za zdržiavanie alebo marenie obnovenia hry.
Rohový kop (tzv. „roh”) je jednou z foriem opätovného spustenia hry vo futbale. Priznáva sa útočiacemu tímu, keď lopta opustí hraciu plochu za bránkovou čiarou (nie medzi bránkovými žrďami) po tom, čo sa jej naposledy dotkol brániaci hráč.
Pri rohovom kope sa lopta umiestni do štvrťkruhu v rohu ihriska (označeného vlajkou), ktorý je najbližšie k miestu, kde lopta opustila hraciu plochu. Hráč vykonávajúci rohový kop sa nesmie lopty dotknúť skôr, ako sa lopta dostane do kontaktu s iným hráčom.
Rohové kopy sa často využívajú ako gólové príležitosti, pretože umožňujú útočiacemu tímu zahrať loptu priamo do pokutového územia súpera. Najčastejšou stratégiou je center, ktorý spočíva v zahraní lopty hlboko do pokutového územia v nádeji, že jeden z útočníkov stihne vystreliť hlavou alebo nohou. Futbalista zahrávajúci rohový kop môže zvoliť aj krátku prihrávku na najbližšieho spoluhráča, aby napríklad prekvapil obranu súpera. Na druhej strane brániaci tím môže napríklad: postaviť „múr“ z niekoľkých hráčov v rade pred bránkou, aby center zablokoval.
Kop od bránky je spôsob obnovenia hry vo futbale, ktorý sa priznáva brániacemu tímu, keď lopta úplne opustí hraciu plochu cez bránkové územie a útočiaci hráč sa jej dotkne ako posledný. Je to kľúčový prvok obrannej a útočnej stratégie, pretože umožňuje brániacemu tímu pokračovať v hre kontrolovaným spôsobom a môže byť začiatkom účinného útoku.
Lopta je umiestnená kdekoľvek v bránkovom území (priestor ohraničený bránkovou čiarou, čiarou pokutového územia a bránková čiara). Nepohyblivú loptu musí brankár alebo iný hráč vykopnúť a opustiť pokutové územie skôr, ako sa jej môže dotknúť. V opačnom prípade sa musí kop od bránky opakovať. Hráči útočiaceho družstva musia byť mimo pokutového územia, kým lopta nie je zahraná a neopustí pokutové územie.
Kop od bránky sa často používa na rýchle obnovenie hry a začatie protiútoku. Brankári môžu vykonávať dlhé výkopy s cieľom presunúť loptu na súperovu polovicu. Tímy tiež často volia krátke prihrávky na obrancov vo vnútri pokutového územia, aby si udržali držanie lopty a pokojne založili útok. Súperov tím môže využívať pressing, aby krátkymi prihrávkami vo vlastnom pokutovom území donútil obrancov k chybe.
Vhadzovanie je ďalším stálym prvkom hry vo futbale. Je to spôsob pokračovania v hre, ktorý sa udeľuje mužstvu, ktorého súper sa naposledy dotkol lopty predtým, ako úplne opustil hraciu plochu za postrannou čiarou. Tímy sa často snažia rýchlo obnoviť hru po odpískaní výkopu mimo ihriska, aby prekvapili súpera a využili výhodu neorganizovanej obrany.
Vhadzovanie sa vykonáva z miesta, kde lopta opustila hraciu plochu. Hráč, ktorý ho vykonáva, musí mať obe nohy na postrannej čiare alebo mimo nej. Loptu musí držať oboma rukami a má ju vhodiť spoza hlavy jedným plynulým pohybom. Hráč vykonávajúci vhadzovanie sa po hode nesmie lopty dotknúť skôr, ako sa dostane do kontaktu s iným hráčom.
Niektoré futbalové tímy majú špecialistov na dlhé vhadzovania, ktoré sa môžu použiť ako útočná zbraň, podobne ako rohový kop, na vytvorenie gólovej situácie. V obranných situáciách môžu tímy voliť krátke vhadzovania, aby si udržali loptu a vyhli sa riziku straty lopty v blízkosti vlastnej brány. Súper môže vyvíjať tlak na hráčov, ktorí dostávajú loptu, aby ich donútil k chybe a zmocnil sa lopty. Hráči môžu tiež individuálne pokrývať protihráčov, aby im zabránili v ľahkom získaní lopty, alebo sa obrancovia môžu snažiť uzavrieť priestor okolo hráča zahrávajúceho vhadzovanie, čím obmedzia jeho možnosti prihrávky.
Dodatočné pravidlá
Bezprostredne po hode z postavenia mimo hry sa pravidlo o ofsajde neuplatňuje. Hráč, ktorý je v čase hodu z autu v postavení mimo hry, nemôže byť považovaný za hráča v obsajde.
Bezprostredne po hode lopty z postavenia mimo hry nemožno streliť gól. Aby bol gól uznaný, musí sa lopta pred prekročením bránkovej čiary dotknúť iného hráča.