{"id":1142,"date":"2024-04-24T08:43:39","date_gmt":"2024-04-24T08:43:39","guid":{"rendered":"https:\/\/sportano.sk\/blog\/?p=1142"},"modified":"2025-08-06T05:19:30","modified_gmt":"2025-08-06T05:19:30","slug":"tenis-pravidla-hry-servis-skore-hry-a-tipy-pre-zaciatocnikov","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/sportano.sk\/blog\/tenis-pravidla-hry-servis-skore-hry-a-tipy-pre-zaciatocnikov\/","title":{"rendered":"Tenis – pravidl\u00e1 hry. Servis, sk\u00f3re, hry a tipy pre za\u010diato\u010dn\u00edkov"},"content":{"rendered":"\n

Tenis sa \u010dasto ozna\u010duje za elitn\u00fd \u0161port, ale napriek tomu ho hraj\u00fa profesion\u00e1li aj amat\u00e9ri na kurtoch po celom svete. Tento raketov\u00fd \u0161port si v Po\u013esku z\u00edskal popularitu po \u00faspechoch, okrem in\u00e9ho: Agnieszka Radwa\u0144ska, duo Fyrstenberg\/Matkowski, Iga \u015awi\u0105tek a Hubert Hurkacz. Rob\u00edte svoje prv\u00e9 tenisov\u00e9 kroky alebo za\u010d\u00ednate sledova\u0165 z\u00e1pasy a chcete sa lep\u0161ie zorientova\u0165 v tejto hre? Zozn\u00e1mte sa s pravidlami tenisovej hry, ako sa z\u00edskavaj\u00fa body, ako sa pod\u00e1va a ak\u00e9 s\u00fa z\u00e1kladn\u00e9 tenisov\u00e9 hry.<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Hist\u00f3ria tenisu<\/h2>\n\n\n\n

P\u00f4vod tenisu sa sp\u00e1ja so stredovekou dvorcovou hrou hra s kreslom (jeu de paume)<\/strong> („hra na ruku“), ktor\u00e1 sa naj\u010dastej\u0161ie hrala vo Franc\u00fazsku. V 16. storo\u010d\u00ed sa k tejto hre pridala raketa. Hist\u00f3ria modern\u00e9ho tenisu siaha a\u017e do 19. storo\u010dia, ke\u010f boli v Anglicku vypracovan\u00e9 prv\u00e9 form\u00e1lne pravidl\u00e1 hry vr\u00e1tane nahradenia dvorca s dvoma trap\u00e9zmi obd\u013a\u017enikovou verziou. Hra, zn\u00e1ma ako „skuto\u010dn\u00fd tenis“, bola pr\u00edstupn\u00e1 len m\u00e1lokomu a zvy\u010dajne sa hrala na \u0161peci\u00e1lne upraven\u00fdch kurtoch v z\u00e1mkoch alebo \u0161\u013eachtick\u00fdch s\u00eddlach. Postupom \u010dasu a rast\u00facou popularitou tenisu sa zaviedli nov\u00e9 pravidl\u00e1 hry a vylep\u0161enia a prv\u00fd turnaj na kurte upravenom na hru vonku sa uskuto\u010dnil v roku 1874 v are\u00e1li lond\u00fdnskeho Wimbledonu. Z\u00e1rove\u0148 boli stanoven\u00e9 aj \u0161tandardn\u00e9 rozmery kurtov a tenisov\u00e9 rakety<\/a>. V roku 1924 Medzin\u00e1rodn\u00e1 tenisov\u00e1 feder\u00e1cia (ITF),<\/strong> ktor\u00e1 dohliada na hry na r\u00f4znych \u00farovniach a reguluje ich. V roku 1968 bola zalo\u017een\u00e1 profesion\u00e1lna tenis<\/a>, a hr\u00e1\u010di maj\u00fa mo\u017enos\u0165 vyhra\u0165 tzv.. Grand Slam<\/strong>, t. j. \u0161tyri grandslamov\u00e9 turnaje v kalend\u00e1rnom roku: Australian Open, French Open (Roland Garros), Wimbledon a US Open<\/strong>.<\/p>\n\n\n\n

Druhy kurtov a tenisov\u00e1 hra<\/h2>\n\n\n\n

V tenise existuj\u00fa 3 z\u00e1kladn\u00e9 typy hier:<\/p>\n\n\n\n

    \n
  • jedna hra – <\/strong> V hre s\u00fa dvaja tenisti alebo dve tenistky. Hraj\u00fa na kurte s d\u013a\u017ekou 23,77 metra a \u0161\u00edrkou 8,23 metra;<\/li>\n\n\n\n
  • \u0161tvorhry\/dvojhry – <\/strong>S\u00fa\u0165a\u017eia t\u00edmy zlo\u017een\u00e9 z dvoch hr\u00e1\u010dov rovnak\u00e9ho pohlavia. Hr\u00e1 sa na ihrisku s rozmermi 23,77 x 10,97 m;<\/li>\n\n\n\n
  • mix\/mixovan\u00e1 hra – <\/strong>dru\u017estvo tvor\u00ed dvojica hr\u00e1\u010dov (tenista – tenista) a hra prebieha na kurte dlhom 23,77 m a \u0161irokom 10,97 m.<\/li>\n<\/ul>\n\n\n\n

    Okrem toho m\u00e1me e\u0161te tenis na voz\u00edku<\/strong>, kde hr\u00e1\u010di hraj\u00fa dvojhru alebo \u0161tvorhru na vyhraden\u00fdch invalidn\u00fdch voz\u00edkoch., pl\u00e1\u017eov\u00fd tenis<\/strong> alebo americk\u00e1 \u0161tvorhra<\/strong> (hra medzi tromi hr\u00e1\u010dmi – 2:1).<\/p>\n\n\n\n

    \"Tenisov\u00fd<\/figure>\n\n\n\n

    Pokia\u013e ide o typy kurtov, vzh\u013eadom na tzv. r\u00fdchlos\u0165 povrchu (r\u00fdchlos\u0165, akou sa lopti\u010dka odr\u00e1\u017ea od zeme a ur\u010duje tempo a \u0161t\u00fdl hry) ich del\u00edme na:<\/p>\n\n\n\n

      \n
    • tehla\/zemina\/m\u00faka (hlina) – <\/strong>V\u00fdrazn\u00fd oran\u017eov\u00fd povrch (v USA m\u00e1 zelen\u00fa farbu) sa ozna\u010duje za najpomal\u0161\u00ed, preto\u017ee sp\u00f4sobuje stratu r\u00fdchlosti odrazu v d\u00f4sledku nerovnost\u00ed. Z\u00e1rove\u0148 sa lopti\u010dka po kontakte s m\u00fakou odr\u00e1\u017ea vysoko. Povrch umo\u017e\u0148uje k\u013azanie. Drsn\u00e9 kurty (napr. Roland Garros) sa zvy\u010dajne pou\u017e\u00edvaj\u00fa na dlh\u00e9, ve\u013ekolep\u00e9 z\u00e1pasy;<\/li>\n\n\n\n
    • Tr\u00e1va – <\/strong>najr\u00fdchlej\u0161\u00ed typ povrchu, ktor\u00fd sa okrem in\u00e9ho nach\u00e1dza na wimbledonsk\u00fdch kurtoch.. <\/strong>Vzh\u013eadom na n\u00edzky a dynamick\u00fd odskok lopti\u010dky si hra na tr\u00e1vnatom kurte vy\u017eaduje r\u00fdchle reakcie a zvy\u010dajne zah\u0155\u0148a kr\u00e1tke v\u00fdmeny;<\/li>\n\n\n\n
    • \u0164a\u017eko –<\/strong> z akryl\u00e1tu (ako s\u00fa kurty na Australian Open), bet\u00f3nu alebo asfaltu, je r\u00fdchly alebo stredne r\u00fdchly typ povrchu. V\u010faka hladk\u00e9mu povrchu sa lopti\u010dka odr\u00e1\u017ea r\u00fdchlo a stredne vysoko. Na tvrdom kurte nie je mo\u017enos\u0165 k\u013azania, \u010do si okrem in\u00e9ho vy\u017eaduje: silnej\u0161iu pr\u00e1cu n\u00f4h a viac krokov;<\/li>\n\n\n\n
    • Koberec – <\/strong>maj\u00fa podobu napr\u00edklad umel\u00e9ho tr\u00e1vnika alebo koberca a daj\u00fa sa rozvin\u00fa\u0165 ako tradi\u010dn\u00fd koberec. Pou\u017e\u00edvaj\u00fa sa na v\u00fdstavbu kurtov na halov\u00e9 tenisov\u00e9 podujatia. Tento typ povrchu sa vyzna\u010duje r\u00fdchlym a n\u00edzkym a\u017e stredne vysok\u00fdm odskokom, ale aj \u013eahk\u00fdm na\u010dasovan\u00edm lopti\u010dky.<\/li>\n<\/ul>\n\n\n\n

      Tenis – pravidl\u00e1 hry<\/h2>\n\n\n\n

      V na\u0161om \u010dl\u00e1nku sa budeme venova\u0165 z\u00e1kladn\u00fdm pravidl\u00e1m tenisu. Hra sa hr\u00e1 na \u0161peci\u00e1lne pripravenom kurte obd\u013a\u017enikov\u00e9ho tvaru, ktor\u00fd m\u00e1 ozna\u010denie v podobe:<\/p>\n\n\n\n

        \n
      • v\u00fdchodisk\u00e1 – <\/strong>nach\u00e1dzaj\u00face sa naj\u010falej od mrie\u017eky a nastaven\u00e9 rovnobe\u017ene s \u0148ou. Meria 10,16 cm na \u0161\u00edrku;<\/li>\n\n\n\n
      • ved\u013eaj\u0161ie – <\/strong>ur\u010duje bo\u010dn\u00fd rozsah hracieho po\u013ea v dvojhre;<\/li>\n\n\n\n
      • linky slu\u017eieb (in\u00fdmi slovami, aplik\u00e1cie) –<\/strong> s\u00fa vo vzdialenosti do 6,40 m od siete;<\/li>\n\n\n\n
      • stredov\u00e1 \u010diara<\/strong> – prech\u00e1dza vertik\u00e1lne stredom ihriska a rozde\u013euje ho na dve rovnak\u00e9 polovice;<\/li>\n\n\n\n
      • dvojit\u00e1 chodba –<\/strong> plocha kurtu medzi bo\u010dnou \u010diarou pre dvojhru a bo\u010dnou \u010diarou pre \u0161tvorhru\/mikros\u00faboj;<\/li>\n\n\n\n
      • servisn\u00e1 pokuta –<\/strong> plocha ihriska medzi bo\u010dnou \u010diarou pre dvojhru, pod\u00e1vaj\u00facou \u010diarou a bo\u010dnou \u010diarou pre servis.<\/li>\n<\/ul>\n\n\n\n
        \"Hlin\u00edkov\u00fd<\/figure>\n\n\n\n

        V strede ihriska je k st\u013apikom pripevnen\u00e1 sie\u0165, ktor\u00e1 je po stran\u00e1ch zavesen\u00e1 vo v\u00fd\u0161ke 1,07 m a v strede ihriska je stiahnut\u00e1 do v\u00fd\u0161ky 0,914 m.<\/p>\n\n\n\n

        Pred za\u010diatkom z\u00e1pasu si hr\u00e1\u010di stojaci pri sieti rozlosuj\u00fa polovice ihriska. Rozhodca z\u00e1pasu hod\u00ed mincou a pod\u013ea toho, \u010do padne a ktor\u00fd hr\u00e1\u010d si vybral konkr\u00e9tne ozna\u010denie, z\u00edskava pr\u00e1vo v\u00fdberu strany kurtu alebo v\u00fdsadu pod\u00e1va\u0165 ako prv\u00fd.<\/p>\n\n\n\n

        Slu\u017eba<\/h3>\n\n\n\n

        Je to hra jedn\u00e9ho z hr\u00e1\u010dov (pod\u00e1vaj\u00faceho hr\u00e1\u010da), ktorou sa za\u010d\u00edna v\u00fdmena. Mus\u00ed by\u0165 vykonan\u00e1 za servisnou \u010diarou (ak noha st\u00fapi na \u010diaru, m\u00e1me tzv. chybu nohy), lopti\u010dka mus\u00ed by\u0165 zasiahnut\u00e1 nad \u00farov\u0148ou hlavy a mus\u00ed s \u0148ou udrie\u0165 do ur\u010dit\u00e9ho priestoru na opa\u010dnej strane kurtu. Rozli\u0161ujeme nieko\u013eko typov slu\u017eieb v tenise<\/strong>: flat, topspin alebo slice. Lopti\u010dka po podan\u00ed mus\u00ed prejs\u0165 cez sie\u0165 a dotkn\u00fa\u0165 sa proti\u013eahl\u00e9ho po\u013ea, aby z\u00edskala bod. Ak sa lopti\u010dka odraz\u00ed od siete a dopadne do opa\u010dn\u00e9ho po\u013ea, m\u00e1me sie\u0165 a druh\u00e9 podanie. Ak je opakovan\u00e9 podanie chybn\u00e9 (tzv. dvojit\u00fd chybn\u00fd servis, ke\u010f lopti\u010dka spadne do siete na strane podania, dotkne sa siete alebo spadne mimo hracej plochy a podobne), bod z\u00edskava s\u00faper.<\/p>\n\n\n\n

        V pr\u00edpade \u0161tvorhry alebo zmie\u0161anej hry hr\u00e1\u010di dru\u017estva nominuj\u00fa pod\u00e1vaj\u00faceho v prvej hre. Druh\u00fd hr\u00e1\u010d potom bude pod\u00e1va\u0165 v tretej hre. V druhej a \u0161tvrtej hre za\u010d\u00edna pod\u00e1va\u0165 s\u00faperov t\u00edm.<\/p>\n\n\n\n

        \"Tenisov\u00e1<\/figure>\n\n\n\n

        Bodovanie<\/h3>\n\n\n\n

        Body v tenise sa z\u00edskavaj\u00fa za v\u00ed\u0165azn\u00e9 z\u00e1pasy a sety a syst\u00e9m je zalo\u017een\u00fd na postupnosti bodov, ktor\u00e9 nadob\u00fadaj\u00fa hodnoty:<\/p>\n\n\n\n

          \n
        • 0 – \u017eiadny bod;<\/li>\n\n\n\n
        • 15 – 1 bod;<\/li>\n\n\n\n
        • 30 – 2 body;<\/li>\n\n\n\n
        • 40 – 3 body;<\/li>\n\n\n\n
        • drahokam – 4 body.<\/li>\n<\/ul>\n\n\n\n

          Napr\u00edklad v tenise m\u00f4\u017eeme ma\u0165 sk\u00f3re: 15-0, 15-15, 15-30, 40-15, 30-40 at\u010f. V pr\u00edpade sk\u00f3re 40-40 je tzv.. bilancia<\/strong>, sa kon\u00e1 „deucz<\/strong>„. V tejto situ\u00e1cii mus\u00ed hr\u00e1\u010d vyhra\u0165 \u010fal\u0161\u00ed bod, ale mus\u00ed tak urobi\u0165 dvakr\u00e1t za sebou, aby vyhral hru. \u010eal\u0161\u00edm sp\u00f4sobom hrania sady vo vyrovnanej situ\u00e1cii je tzv. tie-break<\/strong>, kde sa hr\u00e1 dovtedy, k\u00fdm jeden z hr\u00e1\u010dov nez\u00edska 7 bodov a nem\u00e1 dvojbodov\u00fd n\u00e1skok pred s\u00faperom.<\/p>\n\n\n\n

          Set sa z\u00edskava po 6 hr\u00e1ch a z\u00e1pas pokra\u010duje, k\u00fdm jeden z hr\u00e1\u010dov nevyhr\u00e1 2 alebo 3 sety (napr. mu\u017esk\u00e9 z\u00e1pasy Australian Open alebo Davisovho poh\u00e1ra). Z\u00e1pasov\u00fd bod <\/strong>je me\u010dbal, hra, ktor\u00e1 del\u00ed hr\u00e1\u010da od v\u00ed\u0165azstva v celom z\u00e1pase.<\/p>\n\n\n\n

          Cie\u013eom ka\u017edej v\u00fdmeny je trafi\u0165 lopti\u010dku tak\u00fdm sp\u00f4sobom, aby ju s\u00faper nedok\u00e1zal zdvihn\u00fa\u0165 alebo aby sa odrazila tak\u00fdm sp\u00f4sobom, \u017ee nebude schopn\u00e1 preletie\u0165 na druh\u00fa stranu kurtu cez sie\u0165 alebo sa dvakr\u00e1t dotkne povrchu na strane dvorca odb\u00edjaj\u00faceho.<\/p>\n\n\n\n

          Bod zlomu<\/strong> je situ\u00e1cia v hre, v ktorej m\u00e1 pod\u00e1vaj\u00faci hr\u00e1\u010d \u0161ancu prelomi\u0165 s\u00faperovo podanie a vyhra\u0165 hru (napr. za stavu 30:40). Ak vyu\u017eije brejkbal a vyhr\u00e1 s\u00faperovu hru, z\u00edskava brejkbal, \u010do znamen\u00e1, \u017ee prevzal s\u00faperovo podanie a z\u00edskal v\u00fdhodu v z\u00e1pase. Na druhej strane, ak pod\u00e1vaj\u00faci hr\u00e1\u010d ubr\u00e1ni brejkbal a vyhr\u00e1 gem, s\u00faper brejkbal nez\u00edskava a hra pokra\u010duje. Ak hr\u00e1\u010d vyhr\u00e1 set na „0“, hovor\u00ed sa „bagel<\/strong>“ a ke\u010f sa vzd\u00e1 z\u00e1pasu zo zdravotn\u00fdch d\u00f4vodov, m\u00e1me do \u010dinenia s „jasle<\/strong>„.<\/p>\n\n\n\n

          Zmena str\u00e1n<\/h3>\n\n\n\n

          Doch\u00e1dza k v\u00fdmene str\u00e1n s\u00fadu:<\/p>\n\n\n\n

            \n
          • po prvej, tretej a v\u0161etk\u00fdch nasleduj\u00facich nep\u00e1rnych hr\u00e1ch po\u010das setu;<\/li>\n\n\n\n
          • na konci setu, pokia\u013e nie je celkov\u00fd po\u010det hier v sete p\u00e1rny, v takom pr\u00edpade sa zmena uskuto\u010dn\u00ed na konci prvej hry nasleduj\u00faceho setu;<\/li>\n\n\n\n
          • v tie-breaku sa zmena str\u00e1n uskuto\u010dn\u00ed po ka\u017ed\u00fdch \u0161iestich odohran\u00fdch bodoch.<\/li>\n<\/ul>\n\n\n\n

            Prest\u00e1vky<\/h3>\n\n\n\n

            Po z\u00edskan\u00ed bodu je prest\u00e1vka v tenise maxim\u00e1lne 20 sek\u00fand, pri v\u00fdmene str\u00e1n kurtu 90 sek\u00fand a na konci setu m\u00f4\u017eu hr\u00e1\u010di odpo\u010d\u00edva\u0165 120 sek\u00fand. Ak niektor\u00fd z hr\u00e1\u010dov utrp\u00ed zranenie, m\u00f4\u017ee po\u017eiada\u0165 o tzv. lek\u00e1rsky time-out,<\/strong> alebo zdravotn\u00e1 prest\u00e1vka.<\/p>\n\n\n\n

            \n